Žijeme v svete, v ktorom žiaľ potrebujeme bezpečné dvere. Dávno prešli časy, keď nebola potreba dvere zamknúť. Neuveriteľné ? No predsa pravdivé.
Ľudia žili otvorenejšie aj v ponímaní zatvorených dverí. Zatvorené dvere symbolizujú zábranu. Sú naším oddelením sa od zvyšku sveta. Sú zároveň symbolom hrádze medzi ľuďmi navzájom.
- Zabuchneme si dvere ! Expresívny a často používaný výraz charakterizujúci zamedzenie kontaktu medzi osobami.
Ak sa „zabuchnú dvere“ medzi manželmi, predstavuje to koniec komunikovania. Môže to viesť až k rozpadu vzťahu. Prirodzene iba vtedy, ak tie pomyselné dvere niekto neotvorí a neumožní vstup k sebe navzájom.
Často neuváženými vyjadreniami a rezolútnymi spôsobmi si takto zatvárame dvere jeden k druhému aj v práci. Stačilo by ale tak málo ! Pootvoriť dvere !
Aj v susedských vzťahoch je to tak. Zabuchneme dvere príchodom domov. Zamkneme ich na neviem koľko zámkov a izolujeme sme. Nechceme počuť, vidieť nič ! Niekto plače, kričí, čaká pomoc ? Nepočujeme, nechceme !
Nezatvárajme si dvere pred ľuďmi.
- Zatvárajme iba byty !
Je to sakramentsky veľký rozdiel. Zatvoriť byt a zatvoriť sa v byte pred okolím je rozdielom.
Pootvorme dvere, nechajme vojsť a vystúpiť to ľudské v nás. Spoznajme suseda, susedku, babku naproti. Ak sa otvoríme, bude otvorené aj nám. Aj nás vpustia do svojich myšlienok.
To je predsa to ľudské v nás. Nie ploty, brány, pancierové dvere ! To je prostredie pre zločincov, nie pre ľudí dobrej vôle.
Neriešme dvere ako zábranu. Riešme dvere ako estetický vstupný prvok do našich domácnosti a do našich duší. Nech sa hlavne otvárajú ! Nech nimi vieme privítať ľudí, ktorých máme radi, alebo aj tých, ktorí potrebujú nás. Iba tak môžeme to isté čakať predsa od iných ľudí. Začnime od seba ! Nebolo by nám potom všetkým lepšie a krajšie ?