Ja teda áno. Možno ani nie som nadšená, ale môj manžel skritizuje všetko, čo mu predostriem. Niekedy ma to dokonale irituje, pretože ja som z mojich nápadov celkom dosť rada, ale on neoplýva žiadnym nadšením. Žiadna podpora z jeho strany. Žiadne povzbudenie. Je to veľmi smutné, pretože ja potom strácam všetku motiváciu, keď ma nepodporí moja najdôležitejšia osoba v živote. Som sklamaná a smutná. Možno je to tým, že jeho rodičia v živote veľmi nepodporovali, ale prečo mne musí všetku nádej v momente zabiť? Potom nemám chuť mu niečo vôbec hovoriť, lebo to bude všetko zle. Poviem mu, že by som chcela takúto práčku, ale on, že to nie. To nepôjdeme pre ňu tak ďaleko. Ale potom si to zasa rozmyslí a máme ísť. Ale ja som znechutená z jeho prvotnej reakcie, že sa mi naozaj nechce ísť. Bo ma úplne celú demotivoval.
Ja nechcem byť takto z každej strany len kritizovaná, pretože si niekto myslí niečo úplne iné. Mám z toho také nepríjemné stavy. Ja tu nechcem byť. Skrátka, kde ma prijmú, takú aká som? Že ma budú chcieť aj napriek tomu, že sa nesprávam tak ako oni chcú? Že nerobím všetko podľa predstáv druhých ľudí? Krista, je to také náročné pochopiť, že chcem žiť život podľa seba a nie podľa druhých? Že si chcem kupovať tovary, ktoré ja chcem? Dostávať darčeky, ktoré urobia radosť a nie také, ktoré mi budú len zapadať prachom?
Nie také, čo mi budú zbytočne zavadzať a budú mi na obtiaž? Je to také strašne ťažké pochopiť? Snažím sa byť dosť dobrým človekom, ale máme pocit, že mi druhí ľudia stále dávajú najavo, že to nestačí. Že sa musím snažiť oveľa viac, aby som bola lepšia. Ale ja to už neviem, chcem byť aj sama sebou a nie konať len podľa nich. A kupovať len také veci, ktoré chcú oni.
